Ekologická udržateľnosť je dôležitá aj pri ochrane zdravia

Keď svoju pozornosť sústredíme len na jednu vec, nevšímame si zvyšok. Počas pandémie takto pozeráme hlavne na zdravie. Chránime sa a používame rôzne ochranné pomôcky. Od rúšok a respirátorov, po rôzne antibakteriálne gély a dezinfekcie.

Ponuka týchto pomôcok už dávno prevýšila dopyt a preto klesá aj ich cena. Jednorazové rúška sú dostupné takmer všade už od pár centov. Rovnako lacné sú aj jednorazové rukavice a dezinfekcie na báze alkoholu.

Ľahko si ich zaobstaráme a ešte ľahšie sa ich zbavíme. Po jednom použití je z nich odpad, ku ktorému pristupujeme apatickejšie ako k inému druhu odpadu. S ochrannými pomôckami sa totiž spájajú baktérie a vírusy. Preto sa ich chceme zbaviť čo najrýchlejšie a bez ďalšej zbytočnej manipulácie s nimi. Veľakrát to robíme podvedome a pri tom akosi zabúdame na ekologickú udržateľnosť.

V súčasnosti ľudstvo produkuje viac odpadu ako ho stíha likvidovať a recyklovať. Logicky sa takto nedá fungovať večne. Je to dlhodobý problém a následky pandémie ho len zväčšujú.

Nemali by sme byť ľahostajní. Týka sa nás to, aj keď to zatiaľ nepociťujeme na vlastnej koži.

Ochranné covid prostriedky a ich vplyv na ekológiu v číslach

Od marca do decembra roku 2020 exportovala Čína do sveta viac ako 220 miliárd ochranných rúšok. Čína je tiež najväčší výrobca ochranných rukavíc. Tieto pomôcky vyrába a exportuje v desiatkach miliónoch ročne aj USA či Veľká Británia. Nehovoriac o tom, že kvôli pandémii zvýšila svoju vlastnú produkciu takmer každá krajina.   

V globále spotrebujeme mesačne približne 129 miliárd rúšok a respirátorov. Mesačne sa takto spotrebuje aj približne 65 miliárd ochranných rukavíc. Pri drvivej väčšine z nich ide o jednorazové pomôcky, vyrobené z plastových mikrovlákien. Väčšina teda rýchlo skončí ako odpad, ktorý zaťažuje planétu.

Londýnska štúdia zistila, že keby každý človek v spojenom kráľovstve použil denne jedno rúško po dobu celého roka, krajina by vyprodukovala až 66 tisíc ton odpadu.

Podľa organizácie OceansAsia v roku 2020 skončilo v oceánoch viac ako 1,6 miliárd rúšok. Nehovoriac o súši, kde skončili ďalšie milióny ochranných pomôcok. Táto organizácia tiež odhaduje, že čas úplného rozkladu rúška v prírode trvá aj 450 rokov.

Aj v tom lepšom prípade, kedy skončia ochranné pomôcky v koši, je ich spracovanie náročná úloha. Je dokonca náročnejšia ako spracovanie plastových fliaš, hoci ich v odpade končí podstatne viac.

Mesačne skončí v koši až 43 miliárd plastových fliaš, no 25% z nich sa opätovne zrecykluje. To neplatí pre rúška, pretože ochranné pomôcky je potrebné zlikvidovať.

Ako môžeme pomôcť ekologickej udržateľnosti?

Na zdraví nešetríme a ani by sme nemali. Pri všetkom však existujú alternatívy, ktoré okrem zdravia dbajú aj na ekológiu.

Rúška a respirátory, ktoré podporujú ekologickú udržateľnosť sú tie, ktoré sú opakované použiteľné. Nie je ale na mieste nosiť viackrát jedno jednorazové rúško, pretože po jednom použití stráca svoju účinnosť.

Na mieste je nosiť prateľné alebo samočistiace rúška na báze striebra ako je aj rúško ambrela.

Opakovane použiteľné pomôcky sú síce drahšie ako tie jednorazové. No nakumulovaním opätovného použitia je ich cena v prepočte na počet jednorazových pomôcok často nižšia. 

Napríklad jedno rúško ambrela má životnosť 30 dní a rovnakú životnosť má až 30 jednorazových rúšok. Takéto porovnanie ceny je viac opodstatnené. A opodstatnené to je najmä z hľadiska následného odpadu, keďže 30 kusov je o mnoho viac ako len 1.

Pri antibakteriálnych géloch je dobré pozerať na ich dĺžku účinku. Všeobecne je tiež lepšie nakupovať väčšie balenia, pretože logicky vydržia dlhšiu dobu. Nehovoriac o tom, že väčšie balenia bývajú v prepočte aj lacnejšie. Platí to nie len na ochranné covid pomôcky, ale aj na rôzne vitamíny a suplementy pre podporu zdravia.

Každá ochranná pomôcka raz skončí ako odpad. Tak ako k nemu pristupovať?

Aspoň na Slovensku zatiaľ neexistujú zberné nádoby pre odpad tohto typu. Čo však môžeme urobiť, je v prvom rade ich nevyhadzovať do prírody. Použité pomôcky patria do komunálneho odpadu. Mali by sme ich vyhadzovať čo najhygienickejšie. Bez ohľadu na to, či ich používala infikovaná osoba alebo nie.

Napr. zabalením do papiera alebo použitého sáčku.

Nezabúdajme na to, že udržateľnosť platí najmä pre nás, bežných ľudí. V nemocničnom prostredí to neplatí, pretože tam musia byť dodržiavané striktné normy.

Je v poriadku, ak jednorazové pomôcky používa nemocničný sektor, no nie je v poriadku ak to tak robíme všetci. Pretože bežná populácia je ďaleko väčšia a to robí rozdiel.